reklama

Rock pod Kameňom.. nesklamal!

,,Guano Apes v Snine?": znela moja otázka keď som po prvý krát klikala na stránku sninského festivalu Rock pod Kameňom s prekvapením v hlase. Na festivale v Snine som totiž mala možnosť byť už pred tromi rokmi, no zďaleka program neobsahoval zahraničné mená formátu ako teraz. Keďže sa dátum prekrýval s ďalšími lákavými slovenskými festivalmi ako Terchovský budzogáň či Grape, nebola voľba spočiatku taká jednoznačná. Keďže som však druhý rok nezažila poctivú východniarsku zábavu, rozhodli sme sa s kamarátmi pre Sninu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Po minulom zážitku som o Snine dobre vedela hlavné informácie - na tomto ďalekom severovýchode sa hrozivo veľa pije a divoko zabáva, no s tým sa spája aj znížená bezpečnosť a agresia. Vyrazili sme v piatok, nevyhnutne s dvomi prestupmi a to v Košiciach, a v Humennom kde sa už vlak naplnil metalovými ,,čiernymi" fanúšikmi. Počas cesty sa niesla príjemná atmosféra spojená s kolovaním fľašiek a známym festivalovým zoznamovaním.

V stanovom mestečku nás prekvapil najmä nulový počet záchodov TOI TOI, (čo sme bohužial museli riešiť blízkosťou kukuričného pola, ktoré ku koncu vyzeralo na zaplakanie), či nerovnosť a malé miesto stanovej plochy. Napokon sme sa však všetci úspešne pomestili a načali pár fliaš, aj keď väčšina ľudí naokolo už vyzerala tak že ich načali už pred obedom.. no čo veď sme na východe. Poobede odzneli na pódiu neopunkové mladé kapely ako Horská chata a Zoči Voči, podvečer česká pecka Divokej Bill. Na tento koncert som sa obzvlášť tešila, keďže o nich už cez rok počúvam pozitívne ohlasy, a som rada, že môžem povedať, že ma rozhodne nesklamali. Publikum sa zabávalo tak, že nás kapelka obdarila smršťou poletujúcich CD.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer pokračoval v znamení heavy metalových zahraničných vypalovačiek z ďalekého Fínska - Sonatou Arcticou a nemeckými Edguy. Dovolím si povedať, že väčšinu zúčastnených pritiahli hlavne tieto mená headlinerov. My sme pre tú chvílu mali dosť davov a hluku. Utiahli sme sa do stanového mestečka, kde sme sa rozhodne nenudili. Premenilo sa to tam na ľudovú zábavu do nočných hodín. Na pódiu zatiaľ večer vrcholil slovenskými menami ako Karpina a Editor. Cez noc som avšak nezažmúrila oka, pretože ako správny slovenský festival z mestečka sa neustále ozývalo či už známe "obľúbené" heslo: ,,HOVNOO!", alebo vtipné výroky prechádzajúcich okolo ,ktorým sa nedalo nesmiať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Budíček bol ako každom stanovom festivale vychádzajúce slnko pražiace na stany, v čom mali výhodu stany umiestnené pod stromami. Náladka náš neopúšťala a po rannej hygiene a prechádzke ku ďalekým TOI TOI-om sme sa začali socializovať s ostatnými taktiež popíjajúcimi susedmi. Spoločne sme vytvorili multižánrovú rôznorodú partiu z rozličných slovenských miest. Väčšinu zastavil v divokom ťahu z flaše len spánok, zdravotná prechádzka do Sniny po nové zásoby alkoholu alebo blížiaci sa koncert. V našom prípade to bol ten koncert, mojej dlhoročnej srdcovej artpunkovej kapely HT zo Žiliny. Síce z pôvodnej zostavy tam zostal len spevák, zabavila som a vyšťavila na plno. Potešili ma najmä staré veci z prvých a pre mňa najlepších albumov. Po konci koncertu sme už statočne unavený zašli radšej na pivko a len z diaľky vyvýšeného briežku sme sledovali koncert famózneho bubeníka Mika Terrana z Ameriky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do môjho headlinera zostávala už len jedna kapelka - Die Happy. Ako už aj v programe bolo pri tomto mene napísané, so speváčkou Martou Jandovou. Síce som bola spočiatku k tejto kapele často skeptická, boli pre mňa prekvapením festivalu. Marta sa výborne zabávala, poskakovala, tancovala po pódiu a energia z nich priam sršala, čo sa prenieslo aj na publikum. Prvotne som neverila, že by si našli až toľko priaznivcov, no myslím, že stovky nadskakujúcich rúk vpredu ma vyviedli z omylu.

A bolo to tu. Predčasne sa už z pódia začali ozývať prvé tóny mojej srdcovej kapely z Nemecka - Guano Apes, s charizmatickou talentovanou speváčkou Sandou Nasic. Nedalo mi nezamieriť si to hneď dopredu, za cenu hundrania a nadávania ostatných. Zrazu som sa ocitla pol metra pred zábradlím natlačená a pripučená davom zozadu. Nevedela som sa vynadívať, že sú skutočne predo mnou. Po rečiach ktoré kolovali po ich koncerte na Masters of Rock vo Vizoviciach, som sa obávala, že to nebude pre mňa plnohodnotný zážitok, no som rada, že Sandra prišla vo výbornej náladke. Jej čarovný mystický pohľad sa s nami hral ako len chcela a všetko sme jej to „žrali" aj s navijakom. Myslím že nie som sama, čo bude tvrdiť, že kapela si koncert skutočne užila a na konci to dávali najavo nekonečnými „ďakovačkami", prídavkami, hádzaním minerálok a paličiek či podávaním rúk publiku. Súčasťou prídavku spravili pre mňa známu šou, ktorú zvyčajne poznám hlavne na koncertoch od kapely Slipknot k piesni Spit it out, a to, že nás prinútili všetkých si pekne prisadnúť k zemi a na refrén sa odpáliť do šialeného poga. Vyšlo im to.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nádherná noc plná hviezd pokračovala však ďalej. Inekafe ani po 16tich rokoch svojej existencie neprichádzajú o fanúšikov, mám skôr pocit, že ich neustále pribúda a to hlavne u mladšej generácie. Zahrali však ich klasický koncert, s playlistom takmer identitickým ako posledné roky. Noc zakončovali kapely Borra a Metalicca revival - Intrepid, ktorých sme si vypočuli už len zo stanového mestečka.

Prišla nedeľa, bolesti hlavy a tá neskutočná chuť zacítiť sprchu, posteľ a teplé jedlo domova. Neostávalo nám nič iné len zbaliť všetky veci a vybrať sa na železničnú stanicu kde už čakali aj ostatný s cieľom predrať sa ku miestu na sedenie. Vzduchom sa však naďalej niesla atmosféra festivalu a spievajúcich vykričaných hlasiviek, ktoré ani na tretí deň nemali stále dosť.

A k čomu som avšak dospela? Keďže som tretí rok navštívila začiatkom júla najdrahší slovenský festival Pohodu, môžem povedať, že rozdiel medzi západom a východom je na nepoznanie. Intelektuálny slušný festival verzus divoký alkoholický ošial rocku.

Napriek skvelým zážitkom musím poznamenať, že sa mi bezpečnosť na festivale ani zďaleka nepribližovala k Pohode, kde je pomaly každý tretí návštevník SBS. No je to fakt výhoda? Kde sa už bojím pomaly aj na chvíľu si ľahnúť nech ma neodvážajú na lehátku? Avšak Snine tá ochrana viditeľne chýbala, čo je podľa mňa veľká chyba, vzhľadom na povahu väčšiny návštevníkov a častú chuť vyvolávať nezmyselné konflikty. Musím však s určitosťou povedať, že na východoslovenských festivaloch sa ľudia vedia neporovnateľne viac baviť!

Tento rok u mňa vyhrala Snina, koncerty a zábava pre ktoré sa oplatilo prísť. Rock pod Kameňom, Ďakujem!

Veronika Jánošíková

Veronika Jánošíková

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Telo prejavené duchom, duch prejavený telom. Zoznam autorových rubrík:  RiadkyNázoryPoviedkyRozprávkyRecenzieNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu