O buchnutí pohárika

Autor: Veronika Jánošíková | 2.5.2012 o 22:57 | Karma článku: 6,02 | Prečítané:  387x

Ako buchnutie pohárika o stôl v ktorom sa zračí celý život. Celý smutný život tohto starca, kedysi tak šťastného. Možno to nepovedal nikdy, ale vedel to. Za každým zložením tohto pohárika o stôl sa menilo všetko naokolo. Nie len pre dnešný deň a túto chvíľu, no pre jeho životnú večnosť. Kedysi tak presnívanú, preplakanú no aj navždy oslavovanú.

 

Chcel vstať, no jeho podgurážený stav mu to nedovolil, a tak tam sedel ďalšiu večnosť pri poháriku. Pozeral sa na tie všetky hlučné tváre okolo svojho stola a pri bare. Barmanka otvárala ďalšiu lacnú vodku s cigaretou v ústach, a nad jej hlavou sa vytváral dym hustejší než by si to sama uvedomila. Neznášal jej pach a jej pohľad keď si pýtal ďalšiu vodku. Možno čakala zakaždým pri tom bare svoju životnú lásku, možno jej len nebol sympatický. No v očiach jej videl zakaždým nádej, akoby každú jednu noc v krčme čakala na niečo čo ešte len prísť malo. Toľko krát sa jej chcel opýtať na príčinu jej vrások, no ona mu nedala šancu na otázku.

V každom ďalšom buchnutí o stôl, si zaspomínal. Na časy keď pil prvý krát, v krátkej košeli u nich na dedine. Keď s kamarátmi nemali ani pätnásť, no chceli pochopiť prečo sa ich otcovia tak často strácajú v krčme. Alkohol im nechutil, no s ním sa nebáli rozprávať sa s dievčatami. To im stačilo, aby s ním pokračovali. Ešte veľa krát sa napil, kým prešiel dlhou cestou sem. No jeho oči nikdy nevlhli ako teraz. Možno zo staroby, možno z choroby ktorá ho trápi dlhé roky, alebo z toho že je toľké roky sám. Samotu neznášal. Samota žila samostatným životom bez lásky a šťastia. No aj tak mala niečo, čo nemalo nič aj keď to nevedel nikdy pomenovať.

S každým ďalším zložením toho malého pohárika si predstavoval krásu. Krásu každého rána ktoré prežil v šťastí. Nikdy neľutoval svoje prehry, ale ľutoval všetky neprebdené noci so svojou láskou. Všetky tie dni keď v hlave nosil len jedinú myšlienku. Myšlienku na jej úsmev. Mala vrásky pri očiach a jamky na lícach. Miloval jej prsty, jej zlatý náramok, jej iskri v očiach a zvuk jej hlasu. Dokonca aj vtedy keď mu nadávala. Vedel, že bola krásne skutočná, a vedel aj to, že všetko krása pominie. Každý deň bez nej sa menil na bezhlavý skok do neznáma. Pravdivé lži ktorými si chránil rany pred ďalším útokom mu však otvárali rany. A tak každý deň po zvyšok svojho života už len prežíval a nežil.

Ako skladal jeden pohárik za druhým, a posúval ich smerom do stredu uvedomoval si priestor. Na stenách viseli portréty slávnych ľudí, aj keď boli zažltnuté a nikto sa už na nich nedíval, mal ich rád pre ich nepokorenú mladosť. Nikdy nezostarli, ako on. Po krčme sa túlalo toľko túlavých sŕdc, ktoré zapíjali život. Nikto z nich nemal radosť keď sa vo dverách objavil niekto mladý. Pripomínali im svoju starobu viac ako by si mysleli. Tuláci však necítia prehru, cítia len že musia ísť ďalej. Chodili k barmanke po ďalší život, po ďalšiu nádej, po ďalšiu pravdu, ktorú tak dlho hľadali.

Zakaždým keď dopadol ten jeho pohárik na stôl, chcel uniknúť. Práve preto, ten pohárik dopadal s takou ťarchou. Chcel uniknúť do svojich snov, alebo do nenávratna. Zakaždým ľutoval svoje premrhané sny, premrhané šance a zabudnutých priateľov. Nenávidel svoj stereotyp tak ako ho miloval. Vedel, že sa aj dnes vráti domov a zavesí svoj kabát na dvere. Do postele takmer netrafí, no nikdy si nezabudne vybrať zuby do pohára a pobozkať fotku svojej manželky. Aj by sa chcel často krát pomodliť za jej dušu, no na zázraky prestal veriť už dávno predtým.

Tá chvíľa, zvuk pohárov, to buchnutie, ten pohľad a cit. Možno to bola krátka chvíľa, no odrážala celý život tohto starca ktorý trpel. Ten starec mal zvráskavenú tvár, no city mu ešte žili, aj keď sa ich snažil otráviť. Možno nedokázal zmeniť svoj život aj keď mohol, no prežil ho tak ako prežil. Pozeral sa na prázdne poháre, na prázdne tváre a pohľady, no nevedel už nikdy nájsť niekoho, kto by mu vykúzlil úsmev na tvári. Jeho cesta bola kľukatá, často zabolela viac, inokedy menej, no stála za to. Nikto o ňom nenapísal román, a nenatočil film, ale zaslúžil si aspoň spomienku. Spomienku na pohárik, ktorý pre neho znamenal život.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?