Môj tichý Silvester

Autor: Veronika Jánošíková | 1.1.2013 o 16:08 | Karma článku: 11,55 | Prečítané:  792x

Kto ma pozná dobre vie, že nie som z ľudí ktorí by uprednostnili samotu pred rušnou chatou plnou mojich kamarátov a alkoholu. Tento rok to tak nie je. Okrem toho že prežívam prudko asociálnu krízu, som si povedala, že na Silvestra by malo byť niečo výnimočné

 

Výnimočné nie je prespať opitý polnoc, ani vybuchovať nezmyselné petardy v strede námestia a striekať na ľudí šampanské. Silvester je oslava starého roka, no keď sa vám nepodarilo nič z vašich predsavzatí ako mne, načo zapíjať smútok. V tento deň si potrebuje človek hlavne uvedomiť minulosť. Spomínať na to čo bolo, pretože to aj tak nezmizne. Tento rok som sa vybrala k mojej starkej, ktorá rok čo rok trávi Silvestra o samote. Nečakane som jej zazvonila pri dverách a s veľkým nadšením ma pustila dnu. Televízor sme nechali vypnutý a za oknami sme počúvali výbuchy ako za druhej svetovej. Prerozprávali sme celú noc, a musím povedať, že veci ktoré som sa dozvedela som nevedela celý život, a vie ich len málokto. Možno práve len vo výnimočných chvíľach dokážu ľudia povedať svoje tajnosti a rozprávať o svojich pocitoch a spomienkach na život. Bolo to zvláštne. Možno až práve v tejto chvíli som si uvedomila, ako veľmi dôležité je poznať históriu svojej rodiny. Starká pred pol nocou rýchlo obvolala zvyšok rodiny a hrdo im oznámila, že nie je sama. Mne to urobilo možno ešte väčšiu radosť a dobrý pocit. O polnoci sme si pripili, zavinšovali lepší rok a vydala som sa z námestia vyzdvihnúť mladšieho brata. To čo ma kedysi tešilo, bolo teraz postrachom. Jeden výbuch striedal ďalší, po zemi rozbité fľaše a nekonečno éterických víl a chlapcov ktorí sa akoby odznova učili chodiť. Rýchlo sme sa s bratom poponáhľali na okraj mesta smerom domov. Ako sme prechádzali popod lampu, uvideli sme niečo neskutočne nádherné, čo sa len tak nevidí. Z neba padalo rozsekané striebro, kúsok po kúsku na naše hlavy. Dobre, možno to nebolo striebro v skutočnosti, no pre túto noc áno. Zvyšnú cestu sme sa fotili a robili si srandu z ľudí ktorí nás na námestí oslovovali. Rozhodli sme sa napokon, že pôjdeme ešte na kalváriu, neďaleko od nášho domu, z kadiaľ je vždy neskutočný výhľad na Rožňavu. Aj keď mesto nebolo vďaka hmle vidno, bolo tam napriek tomu pekné. A jediná petarda ktorú som sa odvážila zapáliť, zhasla v snehu. A tak to bolo lepšie, v tichosti. Až v tej tichosti som si uvedomila mnohé veci, ktoré ma za ten celý rok možno ani nenapadli. Presne takýto Silvester má ozaj zmysel.

Prebudila som sa na obed a s prekvapením som uvidela výsledok padajúceho striebra. Každý kúsok konáriku stromu bol obalený v bielej kryštalickej pokrývke. Stracciatelový les, biela poleva na čokoláde, zimná bunda pre stromy, nazvime to akokoľvek, ale je to nádherné. A keďže sa vraví ako na nový rok, tak po celý rok. Dúfam, že tento rok bude aspoň tak nádherný ako môj momentálny pohľad na tie stromy. Šťastný nový rok!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?