Dematerializácia umenia

Autor: Veronika Jánošíková | 2.1.2014 o 14:06 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  625x

  Po celé stáročia umeleckého diania sa umenie vždy opieralo o materiál a remeslo. Výtvarné umenie bolo stále „poctivé", a či už sochári, maliari, maliari fresiek, tvorcovia vitráží, reštaurátori atď., sa stále pri tvorbe museli spoliehať na materiál a fyzickú prácu. Po materiálnej stránke boli odjakživa ustálené normy a novátorstvo spočívalo stále len v zmene formy v rámci objektu (obrazu, sochy atď.). 20. storočie nieslo ale charakteristiky, ktoré zrazu popreli materialitu ako takú, a zamerali sa na postupnú dematerializáciu estetických objektov. Tento fakt sa udial ako vo výtvarnom, tak i divadelnom a hudobnom odvetví. Umelci sa chceli zbaviť priestoru a času a tvoriť diela, v ktorých svoju imagináciu presunú na nové médiá technického pokroku.  

 

K dematerializácii neviedla len túžba po novom, či presýtenie rovnakými postupmi tvorby, ale aj zmena myslenia ľudstva a obrat ku konceptuálnej tvorbe, ktorú započal samotný Marcel Duchamp. Konceptom svojich ready made-ov a vyhláseniu, že výber jeho diel nebol podložený subjektívnym estetickým vkusom, započal vo svete umenia revolúciu. Najviac sa však dematerializácia preukázala v smere konceptuálneho umenia zo 60-tych rokov 20-teho storočia, ktoré plne rozvinulo Duchampovu intenciu. V konceptuálnom umení umelec úplne rezignuje na klasické výrazové prostriedky a začína používať prostriedky ideové. Nastala tak doba obratu z umenia, ktoré sa zameriavalo na oko, ku umeniu, ktoré žiada o spoluprácu rozum = umenie fyzické oproti umeniu mentálnemu. Konceptualisti striktne hlásajú logiku a myšlienku ako stroj na umenie. Industriálne diela konceptualizmu mohli mať podobu pojmu, vzorca, schémy, plánu, mapy, návodu atď., na podklade kontextu - teoretického výkladu diela, ktoré vysvetľovalo ideu, na ktorú dielo odkazovalo.

Ako príklad môžem uviesť najznámejšie dielo Josepha Kosutha - predstaviteľa konceptualizmu, ktorý sa zameriaval na jazykovú líniu. Namiesto maľovania obrazov písal texty, ktoré boli umením. Tvrdí, že jediná čistá forma umenia je uvažovať o umení ako o pojme. Dielo Jedna a tri stoličky bolo objektom vystaveným v troch podobách: stolička ako objekt, predmet, fotokópia stoličky v životnej veľkosti a forma slovníkovej definície. Týmto dielom chcel poukázať na tri spôsoby reprezentácie tej istej veci.

Okrem konceptualistov sa k dematerializácii a minimalizácii obrátili viaceré smery, z ktorých niektoré boli založené na čisto intermedálnom charaktere - ako napríklad video inštalácie. Tie chápanie skutočnosti derealizovali a taktiež virtualizovali a až oni dokázali pomocou elektroniky rozsiahlym spôsobom realizovať futuristami propagované zbavenie sa priestoru a času. Na tomto príklade vidíme, ako už aktuálnu skutočnosť nestíhali reflektovať umelecké prostriedky doby, a musel nastať pokrok v podobe intermédií, multimédií a elektonických objavov.

Ako úplné zbavenie materiálu však prišli v 60tych rokoch umelecké diela označované ako happening a performance. Happening, ako druh akčného umenia, bol založený na kolektívnom interaktivizovaní ľudského zmyslového, emocionálneho či reflexívneho prežívania prostredníctvom rôznych činností. Je to činnosť, ktorá nemá presný plán, no vďaka svojej neopakovateľnosti sa stáva jedinečnou. Happening zrušil komunikačný reťazec divák - umelec, diváci sa stávajú súčasťou umeleckého diela, diváci sú umelci a spoluvytvárajú dielo. Tým sa vytvorila vo výtvarnom umení snaha prekonať statické umenie a priniesť akciu, pohyb.

Týmto sa zmenilo v divákovi materiálne očakávanie prichádzajúceho estetického objektu, a nastolilo sa očakávanie, ktoré sa nesie v čisto abstraktnom ponímaní daného diela, pričom sa nemusíme opierať o matériu. Podobne ako happening postupovalo aj umenie performance, ktoré však nezapájalo diváka do diela. Je podobné divadlu, no nemá pevný scenár a dej, iba ak námet.

Na týchto a mnohých ďalších príkladoch vidíme, ako sa umenie postupne prenieslo do nemateriálnej sféry, ktorá však neznačí úpadok, naopak, správne uchopenie umenia súčasnej doby. Filozof a teoretik postmoderny Wolfgang Welsch vidí v elektronizácii hneď niekoľko osobitostí. Predovšetkým je to ľahkosť bytia - voľná pohyblivosť, voľná hra s dimenziami a útvarmi. Elektronický svet je ľahkým svetom, v ktorom je možné realizovať viac predstáv, čomu by bol určite vďačný surrealizmus a jeho túžba po voľných transformáciách. Výhodou je i otvorenosť, ktorú ponúka - pre zmeny, inovácie a permutácie pomocou elektronických dát, ktoré možno krížiť, modifikovať a podobne. Welscha ďalej fascinuje na tomto svete zmena kategórií: „Nemožno k týmto svetom už pristupovať pomocou obvyklých kategórií, rozvinutých pre svet vecí. Opierajúc sa o tieto kategórie by sme v danom prípade elektronický svet nechápali alebo skresľovali." Tieto elektronické svety umožňujú aj vznik nových kultúrnych techník, čo v prvom rade otvára priestor interaktivite, ktorá ponúka nové možnosti komunikácie.

Ako vidíme, dematerializácia umenia bola v konečnom dôsledku nutnou činnosťou na súznenie elektroniky, umenia, myslenia a doby. Podľa Welscha je ústup k materialite práve reakciou, ktorá bola nutná na svet imaterializácie a univerzálnej disponovateľnosti, a „je chybou tradičnej kritiky, ktorá tieto fenomény odmieta bez toho, aby ich vôbec poznala z praktickej skúsenosti."

Na záver si dovolím citovať tvorcu a teoretika „artificial intelligence" Hansa Moraveca, (z textu Wolfganga Welscha: Umelé rajské záhrady? Skúmanie sveta elektronických médií a iných svetov) ktorý sa domnieva, že by sme mali náš mozog prostredníctvom downloadovania preniesť na stroj, procesujúci dáta, vďaka čomu „by sa mohlo naše myslenie oslobodiť od akejkoľvek stopy nášho pôvodného tela a vôbec, akéhokoľvek tela. Takto vznikajúci duch by bol ...niečím zázračným, pokiaľ ide o jasnosť jeho myšlienok a hĺbku jeho poznania."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?