Poznala som dušu,
keď v opare tmy sa smiala
bolesti rozdávala.
Krehké pohľady a nevinné slová,
do večnosti plynie čas
ako nočná mora.
Iskričky hmlisté,..
.no moje srdce mizne.
Poznala som zázrak,
keď svetlo mení sa v mrak,
telo mrzne pod kvapkou,
zahrievam ho lacnou vodkou.
Otrasené zmysly vykradli mi jas
jediné čo zostáva
naliať si ju zas.
Poznala som báseň,
Keď sa leto mení v jeseň.
Ľudia odchádzali a mňa tu nechali.
Nepovedali prepáč len sa pozbierali
Utekali a utekali..
ďaleko od všetkého
Čo zmysel malo,
Pozreli sa na stromy
Pozreli sa na slnko,
No bolo im to málo.